Isaac Asimov:
- Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
- Robot musí poslúchnuť človeka, ak príkaz nie je v rozpore s Prvým zákonom.
- Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, ktoré sú v rozpore s Prvým alebo Druhým zákonom.
(Fiktívny zdroj: Príručka robotiky, 56. vydanie, 2058 n.l.)
Tri zákony robotiky sú pripisované Asimovovi – on však skromne potvrdil, že prvotnú myšlienku získal od Johna W. Campbella.
Preto sa pri Campbellovi na okamih zastavme:
John W. Campbell
- (1910-1971)
John W. Campbell priviedol science-fiction do Zlatého veku po tom, ako sa v roku 1937 stal redaktorom SF magazínu Astounding Science Fiction. Vo svete dnes už klasickej SF hľadal autorov, ktorých tvorba bola založená na silnom nápade, vedeckej hodnovernosti (bez obmedzovania prvkov fantastiky) a literárnej kvalite. Medzi „jeho“ hviezdnych autorov patrili:
- Isaac Asimov,
- Robert Heinlein,
- Theodor Sturgeon,
- A. E. van Vogt…
… a postupne pre Astounding získal aj ďalších skvelých autorov, od Clifforda D. Simaka až po Henryho Kuttnera. Ich aktívnou podporou a zameraním na kvalitu poviedok Campbell dostal americkú sci-fi na úroveň predtým nepoznanú. Usmerňoval tvorbu „svojich“ autorov a prispieval nápadmi.
John W. Campbell vymyslel pre R. Heinleina výraz „história budúcnosti“, inšpiroval C. Cartmilla k poviedke Deadline (v ktorej autor „uhádol“ v roku 1944 princíp atómovej bomby založený na spojení dvoch podkritických množstiev uránu 235, a vyslúžil si tak pozornosť FBI) a Isaacovi Asimovovi vnukol myšlienku na tri zákony robotiky.
„Campbell trval na tom, že cokoli ve smyšlené budoucnosti má vliv na ostatní věci – a ovlivňuje spoločenský pořádek.“ Lester del Rey.
Ako autor sci-fi poviedok sa John W. Campbell preslávil (neskôr sfilmovanou) novelou Who Goes There? z roku 1938, ktorú nájdete napríklad v antológii Hrůzný čas pod názvom Kdo je tam?
Ale vráťme sa k Asimovovi:
Isaac Asimov
- (1920-1992)
Isaac Asimov publikoval prvú poviedku v roku 1939 v magazíne Amazing Stories, čoskoro sa však stal jedným z Campbellových kmeňových autorov a písal pre Astounding. Dnes si len ťažko predstavíme, aký vplyv na autorov a vývoj SF mali vtedajšie pulpové magazíny a ich editori.
Popri slávnom cykle Nadácia (Foundation) a úspešných sci-fi románoch – napr. Koniec Večnosti – si Asimov vybudoval reputáciu sériou poviedok, v ktorých rozoberá tri zákony robotiky a ich vplyv na robotov, ľudí a vzťahy medzi nimi.
„Asimov tak vlastně vynalezl psychologii robotů.“ Ondřej Neff.
A práve Asimov pomenoval vedu o robotoch slovom robotika. Ale ako by zneli zákony robotiky, keby niekto v správnom momente nevymyslel slovo robot?
Našťastie tu boli bratia Čapkovci:
Karel Čapek
- (1890-1938)
Karel Čapek a jeho brat Josef Čapek (1887-1945) navždy zmenili science-fiction, keď obohatili svet o slovo robot. Ako prvý ho použil Karel Čapek v divadelnej hre R.U.R. Po všetkých golemoch, homunkuloch a parných mužoch to bol ďalší krok k modernej science-fiction. Ako k tomu došlo? To vysvetlil Karel Čapek v roku 1933:
„… já nevím,“ povedal Karel Čapek bratovi, „jak mám ty umělé dělníky nazvat. Řekl bych jim Laboři, ale připadá mně to nějak papírové.“
„Tak jim řekni roboti,“ odvetil mu Josef…
… a ovplyvnil tak všetko, čo prišlo.
Kam ďalej?
Prečítajte si online:
Knihy a iné zdroje:
- Encyklopedie literatury science fiction. O. Neff a J. Olša, jr. Praha, 1995, AFSF.
- Všechno je jinak. Ondřej Neff. Praha, 1986, Albatros.
- Něco je jinak. Ondřej Neff. Praha, 1981, Albatros.
- Wikipedia
© Roman Plencner.
Picture by: chagpg / Depositphotos.com
AntiSpam: komentáre obsahujúce url adresu (www, http, https) sú automaticky vymazané.