Duna | Frank Herbert | Recenzia

Veľkolepý sci-fi román, ktorého dej napreduje pomaly a neúprosne – tak, ako piesok na púštnej planéte Arrakis, nazývanej Duna. Prečítajte si recenziu románu + filmov Duna. Ako bonus slovník s vysvetlivkami sveta Duny.

Duna

• Dune, Frank Herbert, 1965

Román Duna nás na cca 500 stránkach sprevádza životom vojvodovho syna Paula Atreidesa – jeho premenou z dokonale vycvičeného, ale neskúseného mladíka na muža, proroka a vodcu. Zároveň sledujeme boj o planétu Duna a jej bohatstvo – korenie korení, nazývané melanž.

V prvom rade ide o zápas na život a na smrť medzi veľkorodmi Atreidesovcov a Harkonnenovcov, pričom na pozadí poťahuje nitky samotný padišach imperátor Šaddám IV. Je to zároveň boj dobra a zla, pretože kým vojvoda Leto Atreides predstavuje vysoko morálneho a čestného vládcu, jeho protivník barón Vladimír Harkonnen je zhýralý sadista, ktorý sa vo svojich zvrátených chúťkach nezastaví pred ničím.

Kto ovláda planétu Duna, má prístup k ťažbe najdrahocennejšej suroviny vesmíru – návykového korenia melanž, ktoré sa nachádza len na Dune. Duna tak predstavuje kľúč k vláde nad celou galaxiou. Melanž je základnou podmienkou vesmírnych letov, pretože ju potrebujú navigátori medzihviezdnych lodí. Bez korenia by sa vesmírne lety zastavili a impérium padišacha imperátora – vládcu galaxie – by zaniklo.

Kým pre celý vesmír je najdrahocennejšou surovinou korenie melanž, na planéte Duna je to voda. Nedostatok vody spôsobil, že pôvodní obyvatelia – Fremeni – prežívajú krutý život. Bojujú o každú kvapku vody, neustále na hrane života a smrti. To z nich – spolu s účinkami všadeprítomného korenia – vytvorilo najlepších bojovníkov v galaxii. Spája ich k´odex cti, prísne dodržiavanie zásad šetrenia vodou, ale aj nenávisť k okupantom, ktorí zarábajú miliardy solarisov na vývoze korenia. A spája ich viera v príchod proroka Lisána al-Gaíba.

Je týmto prorokom Paul Atreides?

Svet Duny je prekvapivo silne inšpirovaný svetom islamu. Nejde len o mená postáv, ich správanie a motivácie, nejde len o jazyk Fremenov a používané slová (džihád, hadž, burka…), ale o celkovú atmosféru románu, ktorého dej by sa s nepatrnými zmenami mohol odohrávať na Blízkom východe. Takisto korenie a jeho export do galaxie pripomína arabskú ropu vyvážanú do celého sveta, pričom ešte nedávno väčšinu ropy na Blízkom východe ovládali cudzie mocnosti.

Arabský kabát románu Duna dokonale sadol a doplnil atmosféru púštnej planéty známym, a preto uveriteľným spôsobom.

Našťastie, Duna je predovšetkým sci-fi (dej knihy začína v roku 10191), aj keď so silným náboženským, politickým a ekologickým pozadím. Podľa Franka Herberta bude pre ďalekú budúcnosť ľudstva dôležitá nielen vyspelá technika – napr. medzihviezdne lode – ale najmä čestnosť, osobná sila a odvaha bojovať proti zlu, ako aj snaha o zachovanie prírodnej rovnováhy.

Duna je najslávnejší sci-fi román v histórii. Knihu si dokonca kúpili a prečítali milióny ľudí, ktorí obvykle science-fiction nečítajú. Bohatosťou a presvedčivosťou románového prostredia, deja a postáv sa zaradil medzi mainstreamové knižné hity, akými bol napr. román Gaidžin (James Clavell) alebo Egypťan Sinuhet (Mika Waltari). Častejšie však býva prirovnávaný k fantasy knihe Pán prsteňov (J. R. R. Tolkien).

Pokiaľ ide o písanie (nielen) sci-fi, od Franka Herberta sa máme čo učiť. Román Duna obsahuje všetko, čo skutočne dobrý príbeh potrebuje. Jediné, čo ma v tomto románe autorsky prekvapilo – už v prvom výstupe Vladimíra Harkonnena barón vopred prezrádza, aký dej bude nasledovať, a dokonca aj to, kto je jeho zradcom u Atreidesovcov… Škoda nevyužitého momentu prekvapenia.

Moje hodnotenie knihy:

Film Duna (1984)

• Dune

Režisér David Lynch mal pred sebou ťažkú úlohu. V tej dobe mnohí považovali román Duna za nesfilmovateľný. Lynch sa toho odvážne ujal po svojom. Odstránil islamské prvky príbehu, zjednodušil, obsekal a zrýchlil dej (vďaka tomu je film pre diváka, ktorý nepozná knihu, takmer nepochopiteľný) a pridal svoj pohľad na svet Duny.

Lynch bol zrejme presvedčený, že zlo musí byť šokujúco odpudivé na prvý pohľad. Preto zobrazil (aj v knihe odporného) baróna Vladimíra Harkonnena ako monštrum – nechutnú obludu, len vzdialene pripomínajúcu človeka, vznášajúcu sa k svojim obetiam ako nafúknutý démon. Film sa tak dostal až k hraniciam groteskného hororu.

To však príliš nezapadá do atmosféry pôvodného románu Duna.

Atmosféru roku 10191 rozbíjajú aj také filmové detaily, ako kostýmy – mám na mysli beznádejne zastaralé uniformy vojakov vojvodu Atreidesa, pôsobiace ako z 19. storočia. Bojové a akčné scény sú mimoriadne slabé. Potkýňajúca sa masa vojakov beží v húfe a nechá sa postrieľať v zábleskoch explózií. Niet divu, že vojvoda Leto Atreides prehral bitku o Arrakis – a s ním vlastne aj divák.

Ani vrcholný súboj medzi Paulom Muad’Dibom a Feyd-Rauthom (ktorého si zahral slávny Sting) nebol presvedčivý. Filmové triky sú na úrovni doby, ale filmy obvykle nepozeráme kvôli trikom – dôležitý je silný príbeh. A ten nám Lynch doprial, svojim osobitým spôsobom. Výsledkom bol komerčný neúspech filmu, po ktorom si na Dunu dlho netrúfol žiadny producent. Pritom úvod filmu s princeznou Irulán je vynikajúci, takmer mystický, a vzbudzuje u diváka veľké očakávania. Škoda stratenej príležitosti.

Náklady na natočenie filmu Duna (1984) predstavovali 40 miliónov dolárov, teda viac, ako film zarobil. Ale George Lucas natočil svoje Star Wars (1977) za 11 miliónov dolárov – a pokiaľ ide o vesmírne a sci-fi scény, s omnoho nižším rozpočtom to zvládol neporovnateľne lepšie. Nehovoriac o filmovom príbehu, ktorý Lucasovi v Star Wars šlape prirodzene, hladko a plynulo. To sa v skokovo sekanom, nie vždy logicky pôsobiacom deji Lynchovej Duny jednoducho nepodarilo.

Film Duna (2021)

• Dune – Part One

Režisér Denis Villeneuve sa rozhodol rozdeliť dej románu Duna do viac filmov. To mu umožnilo dostať sa do hĺbky jednotlivých udalostí, a na rozdiel od Lyncha vybudovať plynulý a pochopiteľne nadväzujúci príbeh. Filozofie ubudlo a Villeneuve sa zameral na pompézny, dobre šlapajúci dej v esteticky veľmi pôsobivom spracovaní.

Na rozdiel od Lynchovej verzie s jej stredovekými interiérmi, film Duna 2021 prináša silné obrazy možnej budúcnosti v čistých, elegantných a žiarivých scénach.

Paul pôsobí oproti Lynchovej verzii omnoho mladšie – takmer ako v románe. Úvod filmu ho prekvapivo zobrazuje ako neistého, vyčerpaného mladíka bez elánu a bez energie. Pripomína skôr študenta kňažského seminára, než syna vojvodu, ktorý prešiel tvrdým bennegesseritským výcvikom. Nepreukazuje ani dostatok vedomostí a bystrosti, keď na otcovo upozornenie:

„Na Arrakise nám hrozí veľké nebezpečenstvo.“

… bez premýšľania reaguje otázkou:

„A aké?“

A o pár minút neskôr sa naivne pýta:

„Bude tam tak zle?“

Jasnozrivý Paul Atreides v románe je niekto úplne iný, ako vo filme. Nekladie hlúpe otázky a má prehľad o tom, čo sa okolo neho deje – a dokonca aj o tom, čo sa bude diať. Ale aj filmový Paul má už v úvode filmu prorocké sny a veci okolo neho sa čoskoro pohnú vpred.

Lady Jessica je v Dune 2021 rovnako nevydarená – nenápadná a neisto pôsobiaca – ako v Lynchovej verzii. Vôbec nepripomína tú silnú ženu s nadprirodzenými schopnosťami, dokonale vycvičenú bennegesseritku, ktorá sa odvážne postavila príkazom svojho rádu, a ktorá má nad ľuďmi zo svojho okolia obvykle navrch. Áno, občas použije svoj HLAS – ale to je všetko. Pôsobí žensky, krehko a zraniteľne.

Hrdý vojvoda Leto Atreides (Paulov otec) a fremenská dievčina Chani sa obom režisérom vydarili a doplnili filmový svet Duny najlepším možným spôsobom.

Na pozadí pozoruhodnej kombinácie súbojov na nože, lietajúcich ornitoptér, vesmírnych lodí a obrích červov ľahko prehliadneme moment, v ktorom Paul pochopí, ako s ním matka (lady Jessica) manipulovala, keď ho bennegesseritským výcvikom viedla k tomu, aby sa stal nadľudskou bytosťou – Kwisatzom Haderachom.

V tom okamihu jej to Paul vytkne – „vďaka tebe som obluda.“ Tento motív sa objavuje už v románe a pripomína nám, ako nemilosrdne sú rodičia schopní ovplyvňovať životy detí, aby naplnili rodičovské požiadavky a ambície.

Zároveň však Paul Atreides chápe, že to je jeho osud, ktorý musí naplniť.

Áno, je to dobrý film, ale mohol byť lepší.

Film Duna – part 2 (2024)

V kinách od februára 2024.

Slovník Duny – vysvetlivky:

• ARRAKIS = planéta DUNA.
• BENE GESSERIT = vplyvný sesterský rád sústredený okolo školy zameranej na fyzický a mentálny výcvik svojich členiek (benegesseritiek) s cieľom pripraviť mocenskými intrigami a genetickými manipuláciami príchod vyvoleného KWISATZA HADERACHA.
• CALADAN = rodná planéta Atreidesovcov.
• DUNA = ARRAKIS.
• FILTERHAB = špeciálny odev do púšte, ktorý zabraňuje stratám telesných tekutín a recykluje telesnú vodu.
• FREMENI = pôvodní obyvatelia planéty DUNA žijúci prevažne na púšti.
• GIGAŠIF = obria vesmírna transportná loď patriaca GILDE.
• GILDA = vplyvné politické zoskupenie s monopolom na vesmírnu prepravu. Piloti GILDY potrebujú na navigáciu vesmírom korenie MELANŽ z ARRAKISU.
• CHOAM = galaktická obchodná korporácia ovládaná padišachom imperátorom a veľkorodmi. Má monopol na obchodovanie v celom impériu, vďaka čomu zarába nesmierne sumy. Tichými partnermi CHOAM sú GILDA a BENE GESSERIT.
• KRISBUR = posvätný nôž FREMENOV.
• KWISATZ HADERACH = „ten, ktorý môže byť na mnohých miestach súčasne“ – muž schopný vnímať a využívať vyššie dimenzie, takže dokáže preklenúť priestor a čas – výsledok genetického kríženia vybraných rodových línií prevádzaného 90 generácií sesterstvom BENE GESSERIT.
• LISÁN AL-GAÍB = prorok z iného sveta, mesiáš očakávaný FREMENMI na planéte DUNA.
• MELANŽ = korenie korení, najvzácnejší obchodný artikel vo vesmíre – predlžuje život, dodáva prorocké vlastnosti a je nevyhnutné pre navigátorov vesmírnych lodí GILDY.
• MENTAT = špeciálne vycvičený človek s extrémne logickým a jasnozrivým myslením, spracováva informácie ako živý počítač.
• MISSIONARIA PROTECTIVA = odnož BENE GESSERITU zameraná na šírenie zárodkov povier a legiend na rôznych planétach, za účelom ich neskoršieho využitia v prospech BENE GESSERITU.
• MUAD’DIB = meno, ktoré si Paul Atreides zvolil medzi FREMENMI.
• SARDAUKARI = elitní, fanatickí vojaci padišacha imperátora.
• SÍČ = skryté jaskynné sídla FREMENOV.
• SOLARIS = oficiálna mena impéria.
• ŠAJ-HULÚD = obrie červy žijúce v piesočnej púšti na planéte DUNA.
• USÚL = ďalšie meno Paula Atreidesa medzi FREMENMI.

Frank Herbert

• (1920-1986)

Kto iný mohol napísať Dunu, ako inteligentný a hĺbavý americký spisovateľ Frank Herbert? Vynikajúci znalec psychológie a nadšený ekológ, ktorý za svoju Dunu dostal prestížne sci-fi ceny Nebula (1965) aj Hugo (1966) v kategórii najlepší román. (O Huga sa Frank Herbert podelil s R. Zelaznym a jeho románom And Call Me Conrad, keď sa porota nedokázala rozhodnúť, ktorý z nich je lepší.)

Frank Herbert dostal nápad na Dunu počas písania článku o oregonskej púšti. Duna najprv vychádzala na pokračovanie v časopise (od roku 1963). Knižné vydanie Duny v roku 1965 prinieslo prelom v jeho spisovateľskej kariére. Frank Herbert pokračoval v sérii ďalšími románmi:

• Spasiteľ Duny (1969),
• Deti Duny (1976),
• Imperátor Duny (1981),
• Kacíri Duny (1984),
• Kapitula: Duna (1985)…

… ktoré však nedosiahli úroveň ani popularitu prvej Duny.

Významnú časť diela Franka Herberta tvorili romány a novely mimo série Duna. V autorskej tvorbe ho zastavila až predčasná smrť, inak by nasledovali ďalšie diely. Duna sa stala medzníkom v sci-fi. Namiesto opájania sa futuristickými technológiami nám predviedla psychologicky úžasne zložitý príbeh ľudí ďalekej budúcnosti, ktorí sa tak veľmi podobajú – nám samotným.

Ako uviedol pred časom Library Journal: „Duna je pre science-fiction tým, čím je Pán prsteňov pre fantasy.“

Zdroje:

• Kniha Duna. Frank Herbert. Bratislava, 2018, Premedia. Luxusné vydanie v slovenčine, vynikajúci preklad, pevná väzba, 498 strán aj s prílohami. Radosť čítať.
• Kniha Duna. Frank Herbert. Praha, 1988, Svoboda. Brožované vydanie v češtine, ktoré vyšla v dnes neuveriteľnom náklade 100 000 výtlačkov, 590 strán. Skvelý preklad a fundovaný doslov od majstra českej science-fiction – Ondřeja Neffa.
• Encyklopedie literatury science fiction. O. Neff a J. Olša, jr. Praha, 1995, AFSF.
• Film Duna. Réžia a scenár: David Lynch. USA, 1984.
• Film Duna. Réžia: Denis Villeneuve. Scenár: D. Villeneuve / J. Spaihts / E. Roth. USA / Kanada, 2021.
• https://dunenovels.com/
• https://www.dunemovie.net/
• https://nebulas.sfwa.org
• https://www.thehugoawards.org
• https://en.wikipedia.org

Kam ďalej?

Prečítajte si online:

---

© Roman Plencner.

AntiSpam: komentáre obsahujúce url adresu (www, http, https) sú automaticky vymazané.