Koniec Večnosti | Isaac Asimov | Recenzia

Večnosť je všemocná, utajená organizácia, ktorá vďaka časovému inžinierstvu riadi osudy ľudstva. Aj Večnosť však možno zničiť… Jeden z najlepších románov Isaaca Asimova.

Koniec Večnosti

• The End of Eternity – Isaac Asimov – 1955.

My sme obyvatelia Času. Kdesi mimo Času však existuje Večnosť. Obyvatelia Večnosti, starostlivo vybraní spomedzi obyvateľov Času, pracujú na veľkolepom pláne – upravujú vývoj ľudstva tak, aby odstránili katastrofy, vojny či spoločenské odchylky. Čosi však nie je v poriadku, pretože…

„… niektorí obyvatelia Večnosti sa dostali až do 150.000 storočia. Je tam veľa foriem života, ale ani jedna ľudská bytosť. Ľudia sa stratili.“

Vstúpiť do niektorého storočia je pre obyvateľov Večnosti tak jednoduché, ako previezť sa výťahom a vystúpiť na správnom poschodí. Ale všetko prísne riadi Celočasová rada – pretože každá zmena má následky v ďalších storočiach. Na každej zmene existujúcej Skutočnosti sa podieľajú špecialisti:

• výpočtári,
• technici,
• sociológovia,
• plánovači osudov,
• pozorovatelia…

Všetko sú to muži, takže Večnosť pripomína takmer mníšsky rád, slúžiaci najvyššiemu záujmu – dobru ľudstva, ako si ho predstavuje Celočasová rada. Dúfajme, že sa Večnosť vo svojich dobrých úmysloch nemýli.

Ženy sú vo Večnosti vzácnosťou. Ak je ich prítomnosť z nejakého dôvodu nevyhnutná, sú privedené z Času do Večnosti len na obmedzenú dobu. Jednou z nich je krásna Noys z hedonistického 482. storočia.

„Tá žena v novej Skutočnosti neexistuje,“ povedal plánovač osudov. „Nenastal nijaký presun osobnosti. Jednoducho tam nie je, to je všetko. Stratila sa. Vlastne nechápem, kam by sa dala zaradiť v starej Skutočnosti…“

Hlavným hrdinom románu je však Harlan – osobný technik vedúceho výpočtára Twissella, najvplyvnejšieho muža vo Večnosti. Technici sú vo Večnosti dôležitou, ale zároveň nenávidenou „kastou“.

Práve technici sú tí, ktorí v praxi prevádzajú schválené zmeny Skutočnosti. Ovplyvňujú tak milióny osudov ľudí žijúcich v Čase. Harlan je mimoriadne nadaný technik a premýšľa viac, ako by jeho šéf očakával.

Harlanov pokojný život sa končí v momente, keď prvý raz stretne Noys. Jeho kariéra naberá na obrátkach a pracovné úlohy plní precízne ako vždy, ale zároveň začína objavovať šokujúce tajomstvo na pozadí existencie Večnosti.

Ani zďaleka však netuší všetko.

„Prečo sa Večnosť neskončí? Prečo nás neobklopí jasný pokoj nebytia? Časuvečný, akú chybu som urobil?“

Moje hodnotenie knihy:

Zdroje:

• Recenzovaná kniha: Koniec večnosti. Isaac Asimov. Bratislava, 1977, Tatran. Postaršia kniha, ale vynikajúco preložená do slovenčiny. Náklad 12 250 výtlačkov, pevná väzba s prebalom. Najnovšie české vydanie pod názvom Konec Věčnosti (Triton, 2013) je prekrásne, ale český preklad mi v tomto prípade „nesadol“ tak dobre ako slovenský.

Kam ďalej?

Prečítajte si online:

---

© Roman Plencner.

AntiSpam: komentáre obsahujúce url adresu (www, http, https) sú automaticky vymazané.