Muž, který spadl na Zemi

Muž, který spadl na Zemi | Walter Tevis | Recenzia

Muž, ktorý spadol na Zem je jedným z najlepších románov svetovej science-fiction. A v roku 1976 k nemu pribudol film s Davidom Bowiem v hlavnej úlohe. Prečítajte si recenziu knihy aj filmu.

Muž, ktorý spadol na Zem

  • Walter Tevis, 1963.

Kdesi v našej slnečnej sústave je planéta, ktorú jej obyvatelia nazývajú Anthea. Je chladnejšia ako Zem a má nižšiu gravitáciu – takže zrejme je menšia, a je ďalej od Slnka. Je to Mars? Možno.

Dôležitejšie je, že jej obyvatelia nás predstihli v technickom vývoji a v umení viesť vojny o celé storočia. Vďaka tomu sa im podarilo svoju planétu zničiť a prežilo len posledných 300 Anthejčanov.

Ich jedinou možnosťou záchrany je presun na Zem. To však nie je jednoduché – Anthejčania síce majú medziplanetárne lode, ale už len minimum paliva. Len toľko, aby dokázali v malom vesmírnom člne poslať na Zem jediného muža.

Vycvičený Anthejčan pristáva kdesi na poliach neďaleko mestečka Haneyville (USA), aby realizoval dokonale premyslený plán – zachrániť Anthejčanov a zároveň zachrániť Zem (pred ľuďmi). Nie je to invázia z vesmíru, ale záchranná akcia.

Stojí v drvivej tiaži zemskej gravitácie – vyššej, než na akú bolo jeho telo stavané. Je to jediný Anthejčan na Zemi, kde sú miliardy ľudí – tento inteligentný živočíšny druh pozná len z televízneho vysielania, ktoré doletí až na Antheu. Ovláda angličtinu a všetko, čo sa dá naučiť z TV seriálov a náučných relácií. Bude to stačiť?

Na splnenie úlohy má len niekoľko rokov – inak premešká vhodné štartovacie okno, a jeho blízki na planéte Anthea už nemajú mnoho času. A bojí sa, že o niekoľko rokov či desaťroči bude zničená aj Zem, ak vypukne ďalšia svetová vojna – tentoraz nukleárna.

Zachrániť svet – to je úloha pre skutočného spasiteľa. Ako začať?

V prvom rade potrebuje peniaze – mnoho peňazí. Najmenej 500 miliónov dolárov, inak celý plán zlyhá. A musí obstáť v kontakte s ľuďmi – s tými mocnými, nebezpečnými tvormi, ktorých intelekt je o toľko nižší ako intelekt Anthejčanov, že mu spočiatku pripadajú ako hmyz. Alebo ako opice v múzeu, ktoré kladivami rozbíjajú obrazy a sochy.

Ľudia však majú nad ním neuveriteľnú fyzickú prevahu, a jeho kostru zrodenú v slabšej anthejskej gravitácii by dokázali rozdrviť jediným úderom päste. Obvykle neznášajú cudzincov. A netolerujú ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom odlišní. Našťastie majú aj jednu slabinu, ktorú pozná z TV filmov – milujú peniaze a neodolajú pokušeniu zarobiť si ich.

Pomôcky ako umelé nechty a bradavky a kontaktné šošovky mu pomôžu zmeniť vonkajší vzhľad, prekonať strach a ako-tak zapadnúť medzi ľudí. Iste, odlišuje sa stavbou tela, ale nie príliš – aj medzi ľuďmi je predsa mnoho takých, ktorí sa výzorom líšia od masy. A keby došlo k najhoršiemu, má pri sebe sfalšovaný rodný list z roku 1918 na meno Thomas Jerome Newton. Ale röntgen by odhalil podivné veci…

Jeho plán sa začína dariť, a na bankovom konte korporácie pribúdajú stovky miliónov zarobené na patentoch – anthejské vynálezy majú na Zemi úspech. Skutočný tajný plán maskuje výskumným projektom, takže zatiaľ nikto nič netuší… Alebo predsa?

Je tu istý profesor Bryce – vynikajúci chemik, ktorého potrebuje zamestnať v korporácii. Je to bystrý muž a zdá sa, že má určité podozrenie. A sú tu organizácie ako CIA a FBI, ktoré sa v tichosti angažujú na sledovaní „výskumného projektu“ – medzi robotníkmi na stavbe už boli odhalení dvaja agenti.

A je tu Betty Jo. Zachránila mu život pri podivnej nehode a ponechal si ju ako gazdinú. Naučila ho viac o skutočnej, netelevíznej ľudskosti, prázdnote a slabostiach všetkého druhu. Aj keď nie je človek, ale Anthejčan, má k ľuďom blízko. Môže dostať zubný kaz a pozná strach aj smútok.

Ale byť jediný svojho druhu na cudzej planéte, desiatky miliónov kilometrov od domovskej planéty a blízkych, je takmer neznesiteľné. Skrývať svoju identitu a neustále hrať rolu človeka-milionára, a pritom sa obávať prezradenia, žiť medzi ľuďmi, ktorých sa ako mimozemšťan bojí, je ťažký údel.

A potom príde nečakaný zlom – tak silný a dramatický, ako sa patrí na jeden z najlepších románov v histórii SF. To si jednoducho musíte prečítať. Neváhajte a kúpte si tento román ešte dnes.

Moje hodnotenie knihy:

Walter Tevis

Walter Tevis (1928-1984) bol génius. Keby za celú svoju literárnu kariéru napísal len román Muž, ktorý spadol na Zem, stačilo by to, aby si navždy získal obdiv miliónov čitateľov na celom svete.

Ako desaťročný si Walter Tevis prešiel ročnou hospitalizáciou v nemocnici (srdcový zápal) – bolesť, osamelosť a závislosť na liekoch poznačili jeho budúcu tvorbu a celý život. Keď začal písať, už jeho prvý román bol veľkým úspechom (The Hustler, 1959) – ale tento román nespadá do sci-fi. Kým sa nestal spisovateľom na plný úväzok, bol učiteľom angličtiny a tvorivého písania na univerzite.

Dlhé roky bojoval s alkoholizmom a závislosťou na drogách. Aj vďaka tomu sú jeho románové postavy ľudskejšie a náchylné upadnúť do osídiel svojich slabostí. Literárny talent, znalosť psychológie a hlboké porozumenie ľuďom umožnilo Tevisovi vykresliť postavy, ich motívy a zlyhania tak dôveryhodne, že im uveríte každé slovo, a celý príbeh prežijete s nimi.

Sci-fi romány Waltera Tevisa:

  • Muž, ktorý spadol na Zem (1963)
  • Spev drozda (1980)
  • Kroky Slnka (1983)

Muž, ktorý spadol na Zem vyšiel v slovenčine už v roku 1988 v zbierke Planéta exilu (vydavateľstvo Smena), spolu s príbehmi od Ursuly K. LeGuinovej (Planéta exilu) a Boba Shawa (Dvojníci v čase) – je to skvelá kniha a možno ju nájdete niekde v antikvariáte.

Walter Tevis písal aj vynikajúce poviedky – napríklad v sci-fi antológii Playboy nájdete Tevisovu poviedku Apoteóza paní Myry (1980) ktorá bola predobrazom románu Kroky slnka – aj v tejto poviedke trpí hrdinka krutými bolesťami, a preto je závislá na svojom lieku – endoline z planéty Belsin.

„Píšeme o veciach, ktoré nás nenechajú na pokoji,“ povedal Walter Tevis v jednej diskusii. Nikdy sa netajil tým, že román Muž, ktorý spadol na Zem je jeho dobre zamaskovanou autobiografiou, prenesenou do prostredia science-fiction. Walter Tevis bol muž, ktorý mnohokrát spadol, ale zanechal nám po sebe výnimočné dielo – v ktorom žije dodnes.

FILM

Film
  • Muž, ktorý spadol na Zem
  • The Man Who Fell to Earth
  • réžia: Nicolas Roeg
  • scenár: Paul Mayersberg
  • Veľká Británia
  • 1976

Tvorcovia filmu prevzali z knihy len základný motív a vybudovali na ňom dezorientujúco strihaný príbeh s odlišným dejom aj charaktermi.

Všetko stojí na výraznej postave Thomasa J. Newtona, ktorého hrá David Bowie – ale Bowieho bledý mimozemšťan nie je tak vznešená a krehká netýkavka ako v románe. Dokonca má vyšinutý milostný vzťah s Mary Lou (hrá ju skvelá Candy Clark), ktorá ho zachránila po tej divnej nehode vo výťahu. (Namiesto románovej Betty Jo nájdete vo filme ženskú postavu Mary Lou, čo je odkaz na Tevisov román Spev drozda.)

Profesor Nathan Bryce – v románe zobrazený ako charakterný filozof, v tichosti trpiaci osamelosťou – sa vo filme stal sukničkárom, ktorý spáva so študentkami a za odmenu im vylepšuje známky, až kým ho filmový Newton tak trocha bezdôvodne nezamestná vo svojej firme World Enterprises. Vo filme je profesor Bryce menej významný ako v knihe.

Oproti psychologicky vypätému, ale s veľkolepou pokojnosťou plynúcemu románu je vo filme viac chaosu, búrlivosti a vášne. Zároveň obsahuje mnoho zbytočných udalostí, ktoré nesúvisia s dejom. A odbočky, ktoré nikam nevedú. Napríklad moment, keď policajti začali preverovať ŠPZ Newtonovho auta vzbudzuje očakávanie, že niečo bude nasledovať – ale nepríde nič.

Pridanie milostnej vzťahovej linky naznačuje, že scenárista nepovažoval románový SF motív za dostatočný pre celovečerný film. Odvážne erotické scénky (na kinofilm z roku 1976) nemajú v románe obdobu a zásadne zmenili atmosféru príbehu. To však nezabránilo (a možno dokonca pomohlo) filmu stať sa vo svojej dobe kultovým a dodnes oceňovaným dielom. Jedným z priaznivcov tohto filmu bol aj americký SF spisovateľ Harlan Ellison.

A ako sa filmová adaptácia páčila autorovi románu – Walterovi Tevisovi? Na otázku, aký mal z toho filmu pocit, odpovedal známkovaním ako v škole: „Dávam tomu C plus“ . Výkon Davida Bowieho v hlavnej úlohe však Walter Tevis ohodnotil slovkom úžasný.

Surrealistické zábery z planéty Anthea dotvárajú SF atmosféru filmu, ktorý je so svojimi 140 minútami a nevýrazným chaotickým dejom pre niektorých divákov príliš dlhý. Tým skôr, že vzrušujúce pozadie tvorené v románe stavbou kozmickej lode sa vo filme takmer vytratilo.

Záverečná polhodinka pripomína nevydarenú lovestory. Scenárista s režisérom ešte stihnú spackať slávnu scénku s röntgenom očnej sietnice pána Newtona a prichádza koniec, rovnako podivný ako celý film – ktorý napriek všetkému môže byť zážitkom pre diváka v správnej nálade.

Zdroje:

Kam ďalej?

Prečítajte si online:

Sci-fi poviedky

© Roman Plencner.

AntiSpam: komentáre obsahujúce url adresu (www, http, https) sú automaticky vymazané.

Jedna odpoveď na „Muž, který spadl na Zemi | Walter Tevis | Recenzia“

  1. Neuveriteľné, že Walter Tevis za román „Muž, ktorý spadol na Zem“ nedostal SF cenu Hugo. V roku 1963 získal Huga v kategórii román Philip K. Dick („Muž z Vysokého zámku“), v roku 1964 to bol Clifford D. Simak (román „Prestupná stanica“). A v roku 1962 si cenu Hugo odniesol Robert A. Heinlein za román „Cudzinec v cudzej krajine“, v ktorom takisto na Zem prichádza spasiteľ z inej planéty, tentoraz z Marsu.

Nie je možné pridávať komentáre.