Stratený svet | Arthur Conan Doyle | Recenzia

Londýn, rok 1907. Na prednáške v Zoologickom ústave vystúpi profesor Challenger a tvrdí, že na istom mieste v Južnej Amerike prežili prehistorické tvory do súčasnosti. Je len jediný spôsob, ako to preveriť – vedeckou výpravou. Pridáte sa?

Stratený svet

• The Lost World (1912)

Najprv sa preplavíme parníkom cez Atlantik až do Južnej Ameriky. Pár dní strávime v Pará, aby sme sa aklimatizovali a doplnili zásoby. Pokračujeme ďalším parníkom hore prúdom Amazonky až do Manausu. Tam podľa inštrukcií čakáme do poludnia 15. júla, kedy môžeme otvoriť list s ďalšími inštrukciami od profesora Challengera.

A sme pri profesorovi Challengerovi. Je nižšej, ale mimoriadne širokej postavy. Mocný ako ľudoop a výbušný ako guľový blesk. Veda je u neho na prvom mieste, ale preslávil sa najmä svojim hulvátstvom a bitkami s novinármi, ktorých z duše nenávidí. Profesor Challenger je hnacím motorom výpravy. A keď sme už pri tých novinároch…

Jedným z nich je mladý Edward D. Malone, ktorý pracuje pre Daily Gazette a s nasadením života absolvoval interview s profesorom Challengerom. Autor románu – sir Arthur Conan Doyle – si na postavách v tomto románe dal poriadne záležať. Stvárnil ich s láskavou satirou a humorom. Malone je presne tá postava, s akou sa ľahko stotožní mladý čitateľ. Celý román je vyrozprávaný z jeho pohľadu.

Profesor Summerlee je protipólom a vedeckým oponentom profesora Challengera. Je vysoký a chudý, suchý ako trieska, ale má v sebe energiu aj guráž kedykoľvek sa pochytiť v spore s Challengerom. Napriek tomu nie je v románe ani zďaleka tak dôležitý ako ďalšia postava.

Lord John Roxton. Známy športovec, cestovateľ a lovec. Anglický džentlmen, kombinujúci aristokratickú eleganciu s odvahou a zmyslom pre česť. Pred piatimi rokmi viedol v Južnej Amerike súkromnú vojnu proti miestnemu otrokárovi Pedrovi Lópezovi, ktorého napokon odstrelil v ktorejsi zátoke rieky Putomayo. Pravý archetyp hrdinu.

Spôsob, akým autor stvárnil postavy a prepojil ich dialógmi do príbehu v ktorom všetko do seba plynulo zapadá, je obdivuhodný. Ale vráťme sa späť k našej výprave. Z parníka presadáme do dvoch veľkých kanoe. Najmeme si indiánskych sprievodcov – sú od strachu celí bez seba. Vravia, že tam, kam ideme, je čosi strašné, čo nazývajú Kurupuri.

Kanoe zanecháme dobre ukryté na brehu rieky a ďalej postupujeme peši. Teraz nás už čaká dobrodružstvo na každom kroku. Krajina Maple Whita, náhorná plošina sopečného pôvodu, je priamo pred nami. Tam, na tom strome – vidíte? – sedí pterodaktyl! A čoskoro nám pôjde o život, pretože na nás číha nielen zrada, ale aj…

„… najstrašnejšie zvery, aké kedy vyčíňali na Zemi alebo zdobili múzeá.“

Stratený svet je ukážkou kvalitne napísanej dobrodružnej science-fiction s rýchlo plynúcim dejom, takže je zážitkom aj pre moderného čitateľa. Arthur Conan Doyle bol brilantný spisovateľ. Z jeho najslávnejších literárnych postáv spomeňme popri Sherlockovi Holmesovi aj hrdinského brigadiera Gérarda z napoleonskej éry.

Mimochodom, práve historické romány s brigadierom Gérardom majú mnoho spoločného so štýlom, akým Arthur Conan Doyle napísal Stratený svet – ľahké, príjemné čítanie plné dobrodružstiev, okorenené jemnou iróniou a humorom.

A čo filmy?

Román Stratený svet bol prvý raz sfilmovaný už v roku 1925 (The Lost World). Scenárista obohatil nemý film o ďalšie postavy aj zvieratá. Nechýba napríklad allosaurus, triceratops a mnoho ďalších, až to takmer pripomína prírodopisný film z druhohôr. Novšie filmové adaptácie nie sú príliš vydarené.

Profesor Challenger bol tak výraznou postavou, že ju Arthur Conan Doyle použil v ďalších dielach:

• SF román The Poison Belt (1913) (česky vydané ako: Příliv smrti alebo Jedovatý pás)
• spiritualistický román The Land of Mist (1926) (Země mlhy)
• SF poviedka The Disintegration Machine (1927) (Muž, který chtěl rozložit svět alebo Desintegrační stroj)
• SF poviedka When The World Screamed (1928) (Když Země vykřikla)

Tieto príbehy však ani zďaleka nedosiahli obľúbenosť Strateného sveta. Obe poviedky nájdete v knihe Dobrodružství profesora Challengera (vydal CPress, 2020) alebo v knihe Když Země vykřikla (vydal Polaris, 2018).

Moje hodnotenie knihy:

Zdroje:

• recenzovaná kniha Stratený svet, Arthur Conan Doyle, SPN – Mladé letá, edícia STOPY, Bratislava 2020 = znova vo vynikajúcom preklade od p. Kýška, žiaľ oproti pôvodnému vydaniu z roku 1984 zostala z úžasných ilustrácií p. Kľúčika len jediná, a aj to nie tá najdôležitejšia so zobrazením celej náhornej planiny (zaujímavé porovnanie cien = táto kniha v roku 2020 stála 9,90€, kým prakticky zhodné vydanie takisto v edícii STOPY sa v roku 1984 predávalo za 19Kčs),
• https://cs.wikipedia.org/wiki/Ztraceny_svet
• https://cs.wikipedia.org/wiki/Arthur_Conan_Doyle
• anglickú verziu románu Stratený svet si môžete prečítať online: https://www.gutenberg.org

Kam ďalej?

Prečítajte si online:

---

© Roman Plencner.

AntiSpam: komentáre obsahujúce url adresu (www, http, https) sú automaticky vymazané.